Jozef Hanula

     Jozef Hanula /1863-1944/ sa do dejín slovenského výtvarného umenia zapísal ako popredný predstaviteľ umeleckej generácie nastupujúcej a rozvíjajúcej svoje tvorivé poslanie v závere devätnásteho storočia.
Hanula je označovaný za priekopníka slovenského ľudového žánru, či „ národne - umeleckého výtvarného prejavu na Slovensku „. Pochádzal z Liptova - narodil sa 6. apríla 1863 v Troch Sliačoch v rodine roľníka a ľudového rezbára, ktorý rozpoznal a podporoval synovo výtvarné nadanie. Jeho túžba po umeleckom vzdelaní sa naplnila až zásluhou biskupa  Juraja Částku v Spišskej Kapitule, ktorý  bol veľkorysým mecenášom a finančne podporil Hanulovo dlhoročné štúdium.
Prvé odborné štúdium absolvoval na budapeštianskej škole pre profesorov kreslenia v rokoch 1880 - 1882 a 1885 - 1888, ( štúdium prerušil z dôvodu vojenskej služby v Hercegovine ) a pokračoval v ďalšom svojom výtvarnom vzdelávaní v Mníchove, najprv v súkromnej škole Simona Hollósyho (1892) a napokon na mníchovskej akadémii ( 1892 - 1896).
V roku 1896 sa Hanula vrátil na Slovensko, najprv na Liptov do rodných Sliačov, no čoskoro sa usadil na Spiši v Chrasti nad Hornádom, kde si založil rodinu a žil tam až do r. 1918, kedy sa presťahoval do Spišskej Novej Vsi, tu žil, pôsobil a tvoril až do roku 1944 (zomrel 28. augusta 1944).