Nové otázky

Premiérový výstavný projekt, uvedený v rámci dramaturgického cyklu Téma, prezentuje výber diel 16 absolventov Katedry maľby, Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Diela uvádzajú široké spektrum prístupov – od introspektívnych fragmentov tela, cez krajinu ako mentálnu scenériu, až po spoločensko-kritické alebo poeticko-konštruktívne rozprávanie. Výstava je reflexiou autentických pohľadov, nových impulzov vo vnímaní obrazu a súčasných podôb slovenskej maľby.

Absolventi magisterského stupňa štúdia:
Zuzana Dolinay, Monika Hurajová, Nikola Hľadajová, Ivana Ľachová, Jakub Mlynarčík, Alexandra Pradidová, Adéla Škorcová
Bakalárskeho stupňa štúdia:
Adam Baník, Karolína Černušková, Matúš Gejdoš, Anastasiia Kovalova, Michaela Lengyelová, Jessica Mozgová, Zuzana Skybjaková, Kristína Šimkaničová, Nikolas Žilovec

„Nové otázky“ nie sú cieľom, ale štartovacím bodom. Vznikajú v procese maľby – nie ako tematické rámce či výkladové konštrukcie, ale ako dôsledok rozhodnutí, hľadania, zlyhaní aj experimentov, ktoré s médiom obrazu súvisia. Ide o zviditeľnenie rozmanitých spôsobov uvažovania o obraze – ako o nástroji, výpovedi, priestore, médiu i pamäti. Názov výstavy nepredstavuje jednotiacu tému, ale vytvára otvorený rámec, v ktorom sa stretávajú rôzne autorské stratégie a výtvarné reči. Spája ich však spoločná snaha porozumieť maľbe zvnútra – nie ako tradičnej danosti, ale ako priestoru neustáleho preverovania, spochybňovania a skúmania.

Maľba tu nie je výsledkom, ale otvoreným procesom. Odohráva sa v materiáli, geste, vrstve, štruktúre aj v tichu. Každý z vystavujúcich sa k nej stavia inak – niekto skúma jej hranice v súčasnosti, iný jej telesnosť, psychologickú hĺbku alebo schopnosť rozprávať bez slov. Vznikajú tak práce, ktoré nemajú byť odpoveďou, ale návrhom, ako sa dá obrazom pýtať. Každý z autorov a autoriek sa v maľbe ocitá v inom bode. Niektorí stavajú obraz na pozorovaní a modelovaní svetla, iní rozvíjajú gestickú stopu, experimentujú s vrstvením, zhlukovaním alebo rozkladaním štruktúr. Objavujú sa polohy intuitívne aj analytické, naratívne aj takmer abstraktné. Niektoré maľby vychádzajú z praxe kresby, iné z vizuálneho archívu, digitálneho prostredia či z performatívneho gesta. V niektorých obrazoch sa maľba sústredí na jemné organické štruktúry – mäkko modelované formy, ktoré balansujú medzi telesnosťou a abstrakciou. V iných sa zjavuje krajina ako ticho a vznešenosť, v kontraste so zraniteľným telom. Niekde sa zas vracia figurácia s výrazne emotívnym nábojom – až takmer komiksovou maskou identity. Zaznieva tu aj téma vlastného tela ako zraniteľného miesta – viazaného, prerasteného, skrývaného pod vrstvami symbolických tŕňov, látok či pohybov. Objavujú sa odkazy na intímne vzťahy, ženskú skúsenosť, dotyk, úzkosť aj túžbu po blízkosti. V niektorých prípadoch sa maľba rozširuje do priestoru – vstupuje do dialógu s textom, objektom alebo inštaláciou.

Silné miesto v tejto výstave zaberajú aj práce, ktoré kombinujú maľbu s archiváciou, dokumentáciou a politickým kontextom. Inde sa maľba obracia k súčasným spoločenským konfliktom – cez symboly, znaky a vrstvené vizuálne citácie sa dotýka tém vojny, úteku, straty či cudziny. Maľba je v týchto prístupoch nie statickým médiom, ale živým spôsobom myslenia a vyjadrenia, ktoré si môže dovoliť byť osobné, nejednoznačné, zraniteľné aj kritické zároveň. Rozmanitosť tu nevzniká ako dôsledok štýlovej plurality, ale ako prejav rozdielnych výrazových stratégií. Prístup k ploche, hmote farby, povrchu či priestoru nesie vlastnú výpoveď – často jemnú, inokedy rozhodnú. Vznikajú diela, ktoré sa sústredia na formálny problém, na vizuálnu pamäť alebo na možnosť, ako sprítomniť vnútornú skúsenosť bez doslovnosti.

Maľba je tu chápaná ako proces, ktorý nie je uzavretý, ale otvorený zneisteniu. Aj preto „nové otázky“ nie sú tematickým zadaním, ale prirodzeným dôsledkom práce – spôsobu, akým každý z autorov a autoriek premýšľa prostredníctvom obrazu. Je pozvaním vstúpiť do sveta, kde obraz ešte nie je výsledkom, ale pohybom – otvoreným stavom, ktorý sa nebojí pýtať: Čo ešte môže byť maľba?

Jana Čepa, kurátorka výstavy