Renata Szyszlak

RENATA SZYSLAK absolvovala štúdium maľby na Rzeszovskej univerzite v ateliéri prof. Tadeusza Wiktora. V súčasnosti je profesorkou na Inštitúte výtvarných umení Univerzity v Rzeszowe na Katedre kresby a priestorového dizajnu, kde vyučuje kresbu a maľbu. Je dlhoročnou aktívnou členkou Spolku C+S. Mala 45 samostatných výstav, zúčastnila sa na desiatkach kolektívnych výstav a súťaží v Poľsku aj v zahraničí napr. vo Veľkej Británii, Belgicku, na Slovensku, v Číne, Česku, Taliansku, Francúzsku, Nemecku, Litve, Macedónsku, Grécku, na Ukrajine, v Španielsku, Chorvátsku, Tunisku, Alžírsku, či v Srbsku. Vytvorila si vlastnú maliarsku techniku vrstvenia a vymývania lakov a farieb, ktorou zaujala na mnohých medzinárodných podujatiach, kde získala významné ocenenia, vrátane napr. Grand Prix na Medzinárodnom trienále maľby Karpatského regiónu „Silver Quadrangle 2012“.

Na výstave sa predstavuje kolekciou šiestich malieb PRIESTOR PRE TRANSFORMÁCIU I. – VI., inšpirovaných životom húb, kde ako sama hovorí: „Motív húb používam na rozprávanie o mieste ako o procese. Transformácia, mutácia, prekročenie biologických hraníc. Na vizuálnej úrovni ma huby a ich bunky fascinujú svojou organickou formou, opakovaním, či textúrou. Mycélium pripomína fraktály, čo ho spája s umením, kde sú hlavnými témami opakovanie a rast. ... huby ako metafora, symbol sietí, prepojení, spolupráce a neviditeľných systémov.“ Vo svojom skúmaní vychádza z teórie čínskej antropologičky Anny Tsing, ktorá v knihe Huba na konci sveta hovorí o hube matsutake, ktorá rastie v narušených ekosystémoch, čo využíva ako metaforu toho, že život pokračuje aj po ekologických a ekonomických kolapsoch. Zdôrazňuje tzv. more-than-human world (pojem sa používa v environmentálnej filozofii a označuje svet, ktorý presahuje ľudské bytosti – teda všetky formy života), kde ľudia, zvieratá, rastliny, huby a mikroorganizmy tvoria vzájomne závislé siete, a kde aj „obyčajná huba“ môže byť nositeľkou nádeje. Renatine práce sú výzvou k tomu, aby sme sa učili vnímať svet v symbióze – nie ako stroj na produkciu, ale ako spletitú sieť vzťahov, kde aj to, čo je „neužitočné“, môže byť zdrojom života. „V mojich dielach – huby môžu byť aj hrdinovia príbehov o náprave a čistení sveta po katastrofe (napr. huby schopné rozkladať plasty alebo čistiť životné prostredie od toxínov…).“ Hovorí, že v mnohých kultúrach sa huby „… spájajú s mysticizmom, zmenenými stavmi vedomia a spiritualitou. V mojej práci môžu byť bránou do inej dimenzie – vnútornej alebo kozmickej. Bunky húb, rastúce nepredvídateľným spôsobom, môžu symbolizovať rozširovanie mysle, stratu kontroly a vstup do iných stavov vnímania. Huby ako živá hmota, ktorá rastie a mení sa v priebehu času, spochybňujú aj tradičnú predstavu o umeleckom diele ako o niečom trvalom a konečnom. Huby sa stávajú symbolom nového myslenia – sieťového, holistického, fluidného, orientovaného na koexistenciu a transformáciu.“

 Ponorme teda ruky do tmavých machov pod povrchom Renatiných malieb, dotknime sa kameňov, dreva, odhaľme huby, ktoré sú povrchom života pod povrchom, v tajomnom priestore micélia. Renata Szyszlak predstavuje príklad autorky, ktorá dokáže prepájať vizuálnu citlivosť s vedeckým a filozofickým uvažovaním. Jej práce vytvárajú priestor na pozorovanie procesov, ktoré sú pomalé a neviditeľné, sú záznamom neustále sa meniaceho systému, v ktorom je umenie jednou z foriem porozumenia.

Edita Vološčuková, kurátorka projektu