Antonina Jasińska

Je hosťkou výstavy. So Spolkom C+S priebežne spolupracovala na viacerých podujatiach. Absolvovala Akadémiu výtvarných umení v Krakove so špecializáciou na grafický dizajn. Napriek mladému veku má za sebou úspešnú kariéru ako kreatívna riaditeľka a dizajnérka v Mill Studio v Krakove, autorsky sa venuje dizajnu webových stránok, vytváraniu dizajnových systémov, navrhovaniu obálok kníh a časopisov, či komplexných systémov vizuálnej identity. V prestížnej dizajnérskej súťaži získala ocenenie Red Dot Design Award. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka na Inštitúte umenia a dizajnu UKEN v Krakove, kde na Katedre mediálneho umenia vedie lekcie grafického dizajnu a dizajnu vizuálnej komunikácie. Vo voľnej autorskej tvorbe sa venuje akvarelu a koláži, vystavuje doma aj v zahraničí, je členkou medzinárodnej umeleckej skupiny Die Neuen Milben.

Na aktuálnej výstave sa predstavuje sériou siedmich koláží (Bez slov; Za dverami; Povedz, čo cítiš; Každodenné pokušenia; Ako kameň; Nikdy sa viac neuvidíme; Vražda), v ktorých veľmi otvorene a bez zábran rozpráva o vzťahu ženy a muža. Nebojí sa narušiť estetické normy – jej diela sú výzvou pre diváka, aby sa pozrel za povrch, za lesk mediálne zobrazovanej podoby lásky. Využíva kontrast medzi vizuálnou príťažlivosťou a obsahovou tvrdosťou, čím vytvára napätie, ktoré núti k (seba)reflexii.

Podľa autorkiných slov je to „… o (milostnom) zväzku, ktorý by mal zo svojej podstaty vytvárať symbiózu a prinášať obojstranné výhody, a predsa mení svoju tvár v závislosti od situácie. Blízkosť sa môže zmeniť na nepriateľstvo, túžba na posadnutosť… Až láska začne ťažiť a bolieť, keď v nej chýba dôvera. Ešte to nie je parazitizmus (ktorý je tiež formou symbiózy), ale skôr puto s mnohými tvárami – raz nežné a romantické, inokedy temné a ťažké. Pri tvorbe týchto diel som siahla práve do tejto temnej sféry ľudskej prirodzenosti, väčšinou skrývanej pred okolím. Koláže, ktoré som vytvorila, majú kontrastovať s obrázkami z časopisov a sociálnych médií (účelovo sú idealizované, upravené, zdeformované a prehnané), aby ukázali aj inú, bolestivú tvár vzťahu. ‚Symbióza‘, ktorá namiesto toho, aby upokojovala, dokáže zraňovať.“

Prezentované koláže sú krátkymi sugestívnymi príbehmi s koncentrovaným obsahom. Autorke je koláž blízka, vytvorila si v nej svojský kultivovaný štýl. Využíva fragmenty reálneho sveta – výstrižky, textúry, symboly – vytvára vrstvené kompozície, ktoré oscilujú medzi krásou a bolesťou. Každý obraz je výpoveďou, výkrikom, ale aj tichým zamyslením nad tým, čo znamená byť vo vzťahu, byť ženou, byť zraniteľnou. Dokážeme z nich vycítiť a prečítať celú hĺbku vzťahu. Sú kruté, príťažlivé, ale aj dráždivé a odpudivé zároveň. Sú vizuálnym zrkadlom emocionálnych turbulencií, ktoré sprevádzajú partnerské vzťahy, psychologickým ponorom do dynamiky intimity. Vďaka svojmu citlivému, no zároveň odvážnemu prístupu dokáže osloviť diváka na hlbšej úrovni a pozýva na introspektívnu cestu – nielen do sveta autorky, ale aj do vlastného vnútra každého z nás.

Edita Vološčuková, kurátorka projektu