Fero Turcsányi

FERO TURCSÁNYI je výtvarník, maliar, fotograf, autor umeleckých i dokumentárnych videí. Vystavuje doma a v zahraničí, aktívne sa zapája do domáceho aj medzinárodného výtvarného diania, často ako účastník, ale aj ako organizátor plenérov a výtvarných sympózií. Za svoju tvorbu získal cenu poroty HANEMU v Maďarsku (2007; 2018) a cenu Galérie súčasného umenia na Medzinárodnom trienále maľby Strieborný štvoruholník, Przemysl, Poľsko (2018). Je členom umeleckého Spolku C+S.

V aktuálnom projekte sa predstavuje v dvojakej polohe – epickej a experimentálnej – pričom obe roviny spája výrazná symbiotická energia. Symbióza sa stáva kľúčovým motívom, ktorý preniká jeho dielami – interakcia medzi človekom a prírodou, medzi technológiou a emóciou, medzi vizuálnym obrazom a jeho významom. V prvej sérii diel autor reflektuje aktuálnu napätú spoločenskú atmosféru, poznačenú existenciálnym zápasom o presadenie vlastného názoru. V obraze VIDIECKY APLAUZ zachytáva „… na prvý pohľad ťažko definovateľné, zdanlivo absurdné zhromaždenie ľudí, kde v atmosfére hľadania spoločného konsenzu účastníci vyjadrujú spoločné stanovisko.“ Dielo vychádza z vizuálne bizarného motívu dobovej fotografie z regionálnej tlače. Obraz NEÓNOVÉ RÁNO podľa autora „… vystihuje atmosféru ranného stretnutia dvoch mužov po prebdenej noci. Vyjadruje momentálnu blízkosť postáv, kde protagonisti zdieľajú spoločné myšlienky vo vzájomnej úteche, ospravedlnení pocitu viny, aj akejsi symbiotickej závislosti.“ Inšpiráciou mu bola ikonická fotografia zo slávneho Wendersovho filmu Nebo nad Berlínom. Turcsányiho výtvarný prejav je charakteristický precíznym vystihnutím nálady a schopnosťou vyvolať silnú emocionálnu odozvu. Jeho kompozície nikdy nie sú bezduché – každé dielo nesie v podtexte konkrétny príbeh, zachytený v esenciálnej skratke, s citom pre čaro i absurdnosť situácie. V tomto duchu sériu doplnil obrazom PORUCHA (SYMBIÓZY). Jedná sa o apropriáciu nájdeného obrazu, kde do prostredia bukolickej nevinnosti a harmónie „obrazu dieťaťa kŕmiaceho vtáky“ autor implantuje prvky aktuálnych svetových konfliktov, akoby narážal na proroctvo Izaiáša (Iz 11, 6-9) o „vlkovi, ktorý bude prebývať s baránkom“ – ako (sarkastická) vízia nového zlatého veku a pokoja. V kurátorskej koncepcii spájame tento obraz s videom ZÁHRADNÝ VALČÍK, kde zachytáva kosačku, ktorá svojím nevyspytateľným pohybom riadeným AI evokuje v metafore nebezpečenstvo dronu. V obrazoch HĽADAJ HVIEZDU; MÔJ PLYŠÁK aj v dotyčnom videu, autor sleduje prírodné procesy v kontexte stretnutia s umelou inteligenciou. V jeho každodenných aktivitách v rozľahlej záhrade, kde sa stará o stromy, o trávu a sleduje život zvierat, sa objavuje kosačka – autonómna, takmer domestikovaná entita so skúmavými očami. Jej pohyb, splynutie s dennými rituálmi, či schopnosť odbremeniť autora od práce ho fascinujú. Vďaka nej vníma čas inak (Môj plyšák). Život v záhrade autor zobrazuje ako zdanlivo pokojný povrch trávnika, ktorý ožíva až pod infralampou, odhaľujúc bohatý mikrosvet pod povrchom. Kosačka sa zatiaľ pohybuje bez zaváhania v rytme hudby, v atmosfére letnej férie, v živej symbióze s prostredím.

Fero Turcsányi vo svojej tvorbe intuitívne hľadá rovnováhu medzi svetmi – medzi človekom a technológiou, medzi realitou a imagináciou. Symbióza sa tu stáva nielen témou, ale aj princípom tvorby. Pozýva nás do priestoru, kde sa vizuálne stáva zrkadlom vnútorného, a kde aj pohyb inteligentnej kosačky môže byť znepokojivým gestom spojenia.

Edita Vološčuková, kurátorka projektu