Gali Fleischmann

GALINA FLEISCHMANNOVÁ je absolventkou Akadémie výtvarných umení v Prahe, kde študovala maľbu pod vedením prof. Františka Jiroudka. Venuje sa maľbe, úspešne vystavuje doma i v zahraničí, je držiteľkou viacerých ocenení. Svoju bohatú umeleckú dráhu dlhodobo prepája s pedagogickou činnosťou. Je stálou členkou Spolku C+S.

Na aktuálnej výstave predstavuje cyklus VERONIKINE RÚŠKA – VERAIKON, ktorý vznikol v období vážnej choroby jej matky. Sama autorka o ňom hovorí: „… bol jedinou ventiláciou mojej bezmocnosti a strachu o milovaného človeka. Veronikine rúška sú pre mňa obrazom utrpenia, bolesti a viery v zázračné uzdravenie.“

Súbor dvanástich diel predstavuje proces odohrávajúci sa v čase, keď sa menia osobné vzťahy na boj s časom o záchranu, aj keď vopred vieme, že neskončí happy endom. Sú to vzájomné procesy plné nehy, najintímnejších dotykov… tušenia konca. Dej sa odvíja od realistickej maľby portrétu MAMINKY s jemným úsmevom, s dôrazom na jej krásne ruky. Následne autorka opúšťa svoju zaužívanú klasickú maliarsku techniku a obracia sa k médiu papiera. Tieto diela sú monochromatické, tiché, jemné, stierajú bolesť a nesú v sebe odtlačky lásky a súcitu. Papier sa jej stáva parafrázou kože – citlivým nositeľom emócií, nástrojom introspekcie, záznamom vzájomného dotyku, bolesti, ale aj nádeje. Perforuje ho, bezmocne krčí, vrství, zošíva, ničí aj znovu obnovuje. Na jeho povrch aplikuje gestické záznamy, farebné odtlačky, využíva koláž či asambláž. Nejedná sa už o portrét/podobizeň matky, ale o niečo hlbšie – o zachytenie esencie jej duše. Cyklus vzdialene pripomína Hlavy Adrieny Šimotovej, ktorej práca s papierom sa dotýka podobných tém: existencie, pominuteľnosti, telesnosti, tušenia tieňov. Sú výtvarnými meditáciami o podobách existencie, o tom čo zostáva, keď telo mizne.

Matka je prvým vesmírom dieťaťa. Bezpečie. Dieťa nevie, kde končí ono a kde začína matka. Je to SYMBIÓZA, v ktorej jedno nemôže existovať bez druhého. Dcéra v matke vidí svoj pôvod, ale aj svoj budúci osud. Táto recipročná väzba je ako dych – nádych života, výdych odchodu. Stretnutie s vlastnou smrteľnosťou, ale aj s hlbokou vďačnosťou. VERAIKON Gali Fleischmann je cyklus lásky, v ktorom sa menia roly, no podstata zostáva: byť tu jeden pre druhého. Nežná inverzia — dcéra sa stáva „matkou“ svojej matky.

Edita Vološčuková, kurátorka projektu