Igor Hrnko & Júlia Zelená

Už nejaký čas tvoria umeleckú dvojicu. Igor je grafik, grafický dizajnér, typograf a výtvarník. Ako sám hovorí „… vo svojej voľnej výtvarnej tvorbe nezaprie grafika, často používa kaligrafiu na vyjadrenie emočného stavu danej chvíle.“ Bravúrnou kresbou tušom „… zobrazuje svoj obľúbený groteskný pohľad na človeka, zviera a ich interakciu“. Júlia je odevná výtvarníčka, dlhodobo sa venuje textilnej a výtvarnej tvorbe. Jej dominantnou témou je krajina, snaží sa ju uchopiť inak, hovorí, že „… maľuje krajinu, ktorá neexistuje, je to pre ňu miesto, kam sa vracia, nemusí byť konkrétna, predstavuje domov ako jednu z najdôležitejších entít bytia.“ Je to jej snový farebný radostný svet, vyjadrený osobitým rukopisom, často precíznym vrstvením farebných plôšok na hodvábe. Táto jej poloha je vysoko cenená v umeleckých kruhoch v zahraničí. Svoje diela pravidelne prezentuje na domácej aj zahraničnej scéne.

Tentokrát sa predstavujú ako dvojica – úplne inak. História ich spoločnej tvorby vznikla na základe vzájomnej blízkosti a dôvery. Predstavuje symbiózu vo vzájomnom rešpekte, kooperáciu a hľadanie pokoja v nepokoji, ktorý je odrazom toho, čím žijú. Podľa ich slov „… je to príbeh nájdených odložených kresieb, skíc, zľahka nahodených malieb, ktoré boli uložené v Igorovom archíve a ktorých potenciál Júlia objavila a pretransformovala do svojho veselého farebného sveta. Igorove práce z minulosti, ktoré sú často drsné, znepokojivé, eklektické, sa Júlia snaží umierniť svojím farebným cítením, pričom dbá, aby sa podstata diela nezmenila.“ Spočiatku spontánne experimentovanie sa postupne mení na cielenú programovú tvorbu. Vznikajú nové cykly, s novým obsahovým aj umeleckým rozmerom.

V histórii výtvarného umenia poznáme viacero umeleckých dvojíc, napríklad Christo a Jeanne-Claude, Gilbert & George, Marina Abramović a Ulay, ktorých spolupráca prekračovala hranice individuálneho autorstva a vytvárala nový spoločný jazyk.

Podobne Igor Hrnko a Júlia Zelená komponujú dielo, ktoré je výsledkom vzájomného dialógu, rešpektu a citlivého vnímania jeden druhého. Je to symbióza, dôvera založená na schopnosti počúvať, prijať a transformovať. Sledujeme cestu vývojového procesu od mnohofarebných vrstvených kompozícií REČI; RASTLINA; ONI A PES k farebne aj výrazovo kľudnejšej polohe JAZDEC; K MORU; NAOZAJ? s dôrazom na statickú figúru a jej metaforický význam, až k prekvapivej recesnej polohe „rajského“ ADAMA a EVY (paradoxne) Z KOŠÍC s domovským atribútom vrany v rukách. Ich spolupráca v prezentovaných dielach nie je len technickým spojením dvoch médií, ale predovšetkým emocionálnym a mentálnym prepojením, ktoré umožňuje vznik nového výtvarného priestoru. V tomto priestore sa Igorova introspektívna expresívna kresba stretáva s Júliinou intuitívnou farebnou kompozíciou, čím vzniká harmonický celok, ktorý si zachováva pôvodné nastavenie, ale zároveň prináša nový význam.

Ich tvorba je dôkazom, že umelecká dvojica môže fungovať ako živý organizmus – dýchať, rásť, meniť sa. Každý z nich vnáša do procesu vlastnú citlivosť, skúsenosť a vizuálny jazyk, no výsledok je vždy spoločný – dielo, ktoré by nevzniklo bez tejto jedinečnej spolupráce. Symbióza v ich tvorbe nie je kompromisom, ale obohatením – je to stretnutie dvoch svetov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a rozširujú.

Edita Vološčuková, kurátorka projektu