Anton Jasusch

Anton Jasusch (Jaszusch) (1882, Košice – 1965, Košice) je hlavným predstaviteľom Košickej moderny. Od roku 1904 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Eduard Ballo), od roku 1906 na Akadémii výtvarných umení v Mníchove a od roku 1907 na Académie Julian v Paríži. V rokoch 1908 – 1914 žil v Košiciach. Obdobie rokov 1914 – 1916  prežil na fronte a v rokoch 1916 – 1920 v ruskom zajatí. Od roku 1920 trvalo žil v Košiciach. Roky 1921 – 1924 boli pre Jasuscha najvýznamnejším celoživotným tvorivým obdobím s hlbokým humanistickým posolstvom. Posledný rozmach jeho tvorby zaznamenávame v rokoch 1958 – 1962. Jasusch dosiahol významné kvality i v technike pastelu.

O DIELE

Bakchanálie, olej na plátne, 1906 – 1907, 110 x 200 cm
Bakchanálie sú raným dielom Antona (Antala) Jasuscha, najvýraznejšieho zjavu tzv. Košickej moderny. Možno tu konštatovať vplyv Hansa von Marées, ktorý v 70. rokoch 19. storočia posunul alegorický klasicizmus do modernejšej výtvarnej polohy. V intenciách benátskej maľby vrcholnej renesancie (Giorgione, Bellini, raný Tizian) tu na dôstojne veľkorysom, výrazne horizontálne pozdĺžnom „panoramatickom“ formáte Jasusch aktualizuje 400 rokov starú motiviku, keďže sa ako začínajúci maliar snaží vyrovnať nielen s klasickou témou, ale i tradičným maľovaním. Zámerná grotesknosť tvárí hraničí s persiflážou, autor sa láskyplne, no s dávkou drzosti vzdorovito vyrovnáva s tradíciou tým, že ju apropriuje a modifikuje prostriedkami postimpresionistického expresionizmu. Do klasickej harmónie vnáša (tragi)komický nesúlad, až anarchiu, ktorá oslobodzuje. Dielo je symptomatické pre mladých autorov, u ktorých sa veľké témy a veľké ambície stretávajú s rozpačitým výsledkom ako dôsledkom nevyhranenosti štýlu. Svedčí o tom napokon i raná Cézannova tvorba (Paridov súd, Pokušenie sv. Antona, Orgie, Únos a ďalšie).

Lesný interiér, olej na plátne, 30. roky 20. storočia, 107 x 135 cm
Jasusch po sebe zanechal množstvo krajín z rôznych tvorivých období, od metafyzicky ladených raných diel v expresionistickom prevedení až po vcelku realistické tatranské krajiny v zdržanlivejšom móde, určené pre širokú klientelu a len ľahko dotknuté autorovou štylistickou manierou. Plavné línie secesie sa v neskoršom Lesnom interiéri stretávajú s kontrastnou farebnosťou a hutným štetcovým rukopisom expresionizmu. V rovine koloritu možno konštatovať prítomnosť typicky jasuschovskej zelenožltej farebnosti ako aj gwerkovských ružovohnedých tónov prevzatých od autorovho veľkého obdivovateľa, Banskoštiavničana Edmunda Gwerka. Vystavené dielo predstavuje jesenný zmiešaný les v slnečnom kúpeli. Dvojkmenný strom v zlatom reze slúži ako vyrovnávač napätia v kompozícii ovládanej pružnými zvlnenými líniami. Jasuschovi sa tu sugestívnym spôsobom podarilo zachytiť prírodnú energiu.