Aktuálne výstavy

Dezider Milly

Dezider Milly (1906, Kyjov – 1971, Bratislava) je predstaviteľom umeleckej Generácie 1909. V rokoch 1926 – 1933 študoval na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe (prof. Josef Schusser, Arnošt Hofbauer). V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Orlove a v rokoch 1943 – 1946 v Prešove. Od roku 1946 žil v Bratislave, v rokoch 1946 – 1949 bol pedagógom na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1949 – 1971 pôsobil ako docent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a od roku 1954 ako vedúci Oddelenia krajinomaľby.

O DIELE

V ateliéri, tempera na papieri, 1947, 93 x 87 cm
Figurálnymi dielami zo 40. rokov 20. storočia Dezider Milly reagoval najmä na podnety slovenskej nadrealistickej literatúry z okruhu skupiny Avantgarda 38. Obraz V ateliéri z roku 1947 je ťaživou víziou maliarskeho ateliéru, v ktorom sa namiesto obligátnej modelky zjavuje znepokojujúci prízrak s jablkom na spôsob antických Grácií či ako pripomienka Paridovho súdu. Žánrovosť tu nemá naratívny charakter, ide o čisto vizionárske zobrazenie. Je veľmi pravdepodobné, že týmto dielom Milly naráža na aktuálnu novelu Dominika Tatarku Panna zázračnica vydanú v roku 1945. Na stojane v pozadí vidíme obraz, ktorý odkazuje na autorove diela s motívom blúdiacich, maliarom v popredí je teda samotný Milly. Väčšina obrazovej plochy je maliarsky traktovaná krátkymi ohnutými ťahmi štetca (pripomínajúcimi faktúru Cypriána Majerníka a Jána Želibského), čo v súčinnosti s dominantnou modrou farebnosťou evokuje prítomnosť vodného živlu a teda „ponor“ do sna a neskutočna. Literárne zaťažené diela sú v slovenskom maliarstve toho obdobia svedectvom doby, ktorá nepriala formalistickým avantgardám a v ktorej samotní umelci pociťovali potrebu mimetickými prostriedkami vniesť určitý poriadok do chaosu sveta.

Smútiaca, pastel na papieri, 1967, 28 x 19 cm
Motív ženy, ktorá sa ocitla v pustej, hornatej a akoby zakliatej krajine sa v Millyho diele objavuje v rokoch 1942 – 1949. Malý pastel Smútiaca pochádza z neskorého obdobia jeho tvorby. Autor sa tu v pôsobivej skratke vracia k svojmu niekdajšiemu motivickému repertoáru a melancholicko-elegickej poetike. Mladá žena si prikladá biely kus odevu k tvári, vyjadrujúc smútok nad padlými vo vojne. Priamo za ňou je kamenný balvan metaforizujúci ťaživé pocity, v pozadí sa dvíha kopec špecifických tvarov ako pripomienka autorovho rodiska Kyjova na Šariši. Ženskú postavu vo vertikálnej osi dopĺňa strom, azda symbolický strom života metaforizujúci nádej.

Bralá pri Pustom Poli, olej na plátne, 1969, 75 x 150 cm
V polovici 60. rokov 20. storočia začal Dezider Milly maľovať meditatívne krajiny, často horizontálne pozdĺžne, založené na jasnej lineárnej osnove, radikálnej redukcii tvaru a sýtej a nezriedka antirealistickej farebnosti, verne odrážajúce umelcov pocitový svet. Nečudo, že ich maľovaniu zasvätil zvyšok života. Pitoreskné bralo v tvare ležiaceho človeka, známe ako Spiaci obor, Kamenná baba či Spiaci mních sa nachádza na pomedzí chotárov Pustého Poľa a Kyjova a v predkresťanských časoch bolo kultovým miestom. Pareidolia, čiže subjektívna interpretácia vizuálnych podnetov (objektov alebo javov) na základe fantázie, mala svoje prominentné miesto nielen v pravekých spoločenstvách, ale vedome ju využívali ako základ svojej tvorivej metódy niektorí umelci, najmä surrealisti (napr. slovenskí fotografi Tibor Honty a Martin Martinček). V Millyho podaní rozhorúčený letný podvečer pri západe slnka zintenzívňuje atmosféru tajomného miesta a opulentné obilné lány pred žatvou poukazujú na dávnoveký kult plodnosti.

Krajina s padlými, olej na plátne, 1964, 100 x 172 cm
Pri Krajine s padlými Dezider Milly zvolil výrazne horizontálne pozdĺžny formát, aby mohol zobraziť horské pásmo v celej jeho dĺžke a dodať tak krajine na monumentalite. Do prvého plánu situoval telá dvoch mŕtvych civilistov, ktoré si divák v prvej chvíli nevšimne, pretože takmer splývajú s terénom. Stávajú sa súčasťou krajiny, symbolicky sa vracajú do jej lona. Majestátne hory v pozadí sú nehybnou a tichou ozvenou ležiacich tiel. Ide o konkrétny prírodný výsek – masív s ústredným homoľovitým vrchom Veľká stráž, ktorý je juhovýchodným výbežkom Spišsko-šarišského medzihoria pri obci Fintice. V diele zaznievajú elegické tóny vyvolané stále živými spomienkami. Ide o typ symbolistickej heroickej krajiny, blízky Benkovej koncepcii osudového prepojenia človeka s krajinou. Tento Millyho obraz patrí k najvýraznejším dielam tohto typu v slovenskom výtvarnom umení.

Ležiaca (V prírode), olej na skle, okolo 1965, 18 x 25 cm
Drobný olej Ležiaca (V prírode) zmenenými výtvarnými prostriedkami aktualizuje secesný symbolizmus, aký v slovenskom umení poznáme v podaní komárňanského maliara Karola Harmosa. Rodokmeň kvetinových víl siaha až do biedermeieru (najmä porcelánové figúrky a maľba na porceláne). Namiesto cudnej Harmosovej víly sediacej v okvetných lístkoch sme konfrontovaní so zmyselným ženským aktom ležiacim na podklade pripomínajúcom lupienok červenej ruže. Abstrahovaná, červeno-modrá obrazová skladba maľovaná skicovitými ťahmi znemožňuje konkretizovať charakter prostredia, avšak svojím vyznením navodzuje rozprávkovú atmosféru, v ktorej sa zjavujú éterické ženské bytosti, sylfidy. Prispieva k tomu i technika maľby na skle, ktorá presvetľuje zobrazenie zvnútra.