Výstava prezentuje magisterskú prácu spišského rodáka Erika Dulíka ‒ absolventa Katedry výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, pod mentorskou taktovkou doc. MgA. Svetlany Fialovej, ArtD.

Autorská inštalácia imituje jaskyňu z papierových objektov a stalagmitov. Dulík nadväzuje na myšlienkový experiment ‒ Alegóriu o jaskyni, z Platónovej knihy Ústava a symbolicky „uväzňuje“ súdobé dezinformácie z digitálneho priestoru, zhmotnené a zapečatené do stien jaskyne.

Projekt je uvedený v spolupráci s Fakultou umení TUKE v rámci dramaturgického cyklu Absolventi a otvára nový komorný priestor – Galériu Bunker.
_____

„Vymýšľanie klamlivých informácií a príbehov nie je nič nové, je súčasťou ľudskej spoločnosti. Najstaršie datované prípady sú už z obdobia starovekého Ríma. A rovnako, ako aj teraz, bola vtedajšia dezinformácia použitá na propagáciu v prospech politických záujmov. Fenomén dezinformácií, misinformácií, hoaxov, atď… zdvíha pozornosť výskumníkov z viacerých vedných disciplín.

Rozhodol som sa zaoberať témou dezinformácií s nadviazaním na známu Platónovu Alegóriu o Jaskyni. V nej Sokrates vysvetľuje svojmu žiakovi podobenstvo o jaskyni, v ktorej sú ľuďom odmalička na stenu premietané tiene, odrazy skutočných vecí. Jaskyňa a ľudia v nej (väzni) reprezentujú nás v našom svete, ktorý podľa Platóna nie je skutočný, ale je len odrazom sveta ideí. Tento princíp je podľa mňa aplikovateľný do súčasnosti, keď ide o hľadanie pravdy vo svete televízie, internetu, pretlakových informácií a neoverených zdrojov. Podobne, ako bol väzňom premietaný deformovaný odraz reality, šíria sa prekrúcané, neúplné, naschvál zamlčané polopravdy, ktoré ‒ ak sú dostatočne dlho opakované, sme si schopní privlastniť.

Ľudia majú nutkanie a potrebu po sebe zanechať nejakú stopu, akýmkoľvek spôsobom a na akomkoľvek mieste. Vo svojej práci prenášam najnovší druh stôp ‒ ‚digitálne stopy‘, späť do jaskynného prostredia, na úplný začiatok. Tieto stopy nereprezentujú praveké nástenné maľby (zaznamenávajúce obrady, rituály a dôležité akty), ale nevyžiadané, nepotrebné informácie za účelom ‚znesvätiť‘ okolité prostredie.

Ako reakciu na toto dianie vytváram kamenné stĺpy, imitujúce kvaple a jaskynné prostredie (ako odkaz na alegóriu Platónovej jaskyne), a hru tieňov s digitálno-informačnou hrou. Objekty zhora sú imitáciou klasického kvapľa, no smerom nadol sa stávajú čoraz viac deformovanými, až amorfnými, postupne sa odkláňajúcimi od reality do abstrakcie.

Materiál, ktorý som použil, je zmes rozmixovaného papiera/kartónu s trochou lepidla a stierkovej hmoty na steny: vytvoril som tak materiál odolný a tvárny, podobný hline. Médium papiera je materiálom, dlho používaným na komunikáciu medzi ľuďmi. Moje papierové piliere pomyselne vyťahujú klamlivé informácie do hmatateľného sveta, kde sa s nimi snažíme vysporiadať.“

Mgr. art. Erik Dulík
_____

O autorovi

Erik Dulík (*1998, Spišská Nová Ves) študoval v r. 2014 – 2018 na Škole úžitkového priemyslu v Košiciach, následne v r. 2018 – 2024 na Fakulte umení TUKE v Košiciach, kde v r. 2026 absolvoval magisterské štúdium. Výstava Jaskyňa ozvien v Galérii umelcov Spiša je prvou samostatnou prezentáciou jeho magisterskej práce v akademickom priestore.