Výstava prezentuje magisterskú prácu spišského rodáka Erika Dulíka, absolventa Katedry výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, pod mentorskou taktovkou doc. MgA. Svetlany Fialovej, ArtD.

Autorská inštalácia imituje jaskyňu z papierových objektov a stalagmitov. Dulík nadväzuje na myšlienkový experiment ‒ Alegóriu o jaskyni z Platónovej knihy Ústava a symbolicky „uväzňuje“ súdobé dezinformácie z digitálneho priestoru, zhmotnené a zapečatené do stien jaskyne.

Projekt je uvedený v spolupráci s Fakultou umení TUKE v rámci dramaturgického cyklu Absolventi a otvára nový komorný priestor – Galériu Bunker.
_____

„Vymýšľanie klamlivých informácií a príbehov nie je nič nové, je súčasťou ľudskej spoločnosti. Najstaršie datované prípady sú už z obdobia starovekého Ríma. A rovnako, ako aj teraz, bola vtedajšia dezinformácia použitá na propagáciu v prospech politických záujmov. Fenomén dezinformácií, misinformácií, hoaxov, atď… zdvíha pozornosť výskumníkov z viacerých vedných disciplín.

Rozhodol som sa zaoberať témou dezinformácií s nadviazaním na známu Platónovu Alegóriu o Jaskyni. V nej Sokrates vysvetľuje svojmu žiakovi podobenstvo o jaskyni, v ktorej sú ľuďom odmalička na stenu premietané tiene, odrazy skutočných vecí. Jaskyňa a ľudia v nej (väzni) reprezentujú nás v našom svete, ktorý podľa Platóna nie je skutočný, ale je len odrazom sveta ideí. Tento princíp je podľa mňa aplikovateľný do súčasnosti, keď ide o hľadanie pravdy vo svete televízie, internetu, pretlakových informácií a neoverených zdrojov. Podobne, ako bol väzňom premietaný deformovaný odraz reality, šíria sa prekrúcané, neúplné, naschvál zamlčané polopravdy, ktoré ‒ ak sú dostatočne dlho opakované, sme si schopní privlastniť.

Ľudia majú nutkanie a potrebu po sebe zanechať nejakú stopu, akýmkoľvek spôsobom a na akomkoľvek mieste. Vo svojej práci prenášam najnovší druh stôp (‚digitálne stopy‘) späť do jaskynného prostredia, na úplný začiatok. Tieto stopy nereprezentujú praveké nástenné maľby (zaznamenávajúce obrady, rituály a dôležité akty), ale nevyžiadané, nepotrebné informácie za účelom ‚znesvätiť‘ okolité prostredie.

Ako reakciu na toto dianie vytváram kamenné stĺpy, imitujúce kvaple a jaskynné prostredie (ako odkaz na alegóriu Platónovej jaskyne) a hru tieňov s digitálno-informačnou hrou. Objekty sú imitáciou klasického kvapľa, smerom nadol sa stávajú čoraz viac deformovanými, až amorfnými, postupne sa odkláňajúcimi od reality.

Použitý materiál je zmes rozmixovaného papiera/kartónu s trochou lepidla a stierkovej hmoty na steny: vytvoril som tak materiál odolný a tvárny, podobný hline. Médium papiera je materiálom, dlho používaným na komunikáciu medzi ľuďmi. Moje papierové piliere pomyselne vyťahujú klamlivé informácie do hmatateľného sveta, kde sa s nimi snažíme vysporiadať.“

Mgr. art. Erik Dulík
_____

O autorovi

Erik Dulík (*1998, Spišská Nová Ves) študoval v r. 2014 – 2018 na Škole úžitkového priemyslu v Košiciach, následne v r. 2018 – 2024 na Fakulte umení TUKE v Košiciach, kde v r. 2026 absolvoval magisterské štúdium. Výstava Jaskyňa ozvien v Galérii umelcov Spiša je prvou samostatnou prezentáciou jeho magisterskej práce v akademickom priestore.