Ester Šimerová-Martinčeková

Ester Šimerová-Martinčeková (1909, Bratislava – 2005, Liptovský Mikuláš) je predstaviteľka umeleckej Generácie 1909, nazývaná prvou dámou slovenského maliarstva. Už v posledných rokoch gymnaziálneho štúdia súkromne navštevovala maliarsku školu Gustáva Mallého. Po maturite odišla do Paríža, kde študovala maliarstvo na Académie Julian (1927 – 1929), na Académie de l´art moderne (1929 – 1930) u Fernanda Légera, Alexandry Exterovej, Louisa Marcoussisa a Amédéea Ozenfanta, ale aj v súkromnej škole Alexandry Exterovej (1930 – 1932). V roku 1947 sa vydala za právnika Martina Martinčeka, neskoršieho významného slovenského fotografa. V roku 1954 sa spolu presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde žila až do svojej smrti. V roku 1966 jej udelili titul zaslúžilej umelkyne. Popri maľbe sa venovala aj návrhom divadelných kostýmov pre Novú scénu v Bratislave. V roku 2001 získala vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry.

O DIELE

Ženská figúra, kombinovaná technika na papieri, 60. roky 20. storočia, 39 x 30 cm
Jediným predstaviteľom Generácie 1909, ktorý prišiel priamo a nesprostredkovane do styku s francúzskou modernou prostredníctvom mnohoročných parížskych štúdií bola Ester Šimerová-Martinčeková. Jej filozofia tvorby sa odvíja od konštruktívnych princípov budovania obrazu odvodených z kubizmu a jeho povojnových modifikácií (purizmus). V zmysle týchto poučení sa snaží až o akési architektonické budovanie obrazovej plochy. Kompozíciu buduje tak, že ju konštruuje. Takáto vycizelovanosť (zdokonalenie) výtvarného výrazu postavená na dominancii intelektu pôsobí kultivovane a atraktívne, zároveň však chladným, odťažitým dojmom, špekulatívne a vyumelkovane. Nedá sa jej však uprieť ušľachtilosť, lebo hľadá poéziu formy. Mnohovýznamová Ženská figúra pochádza z povojnového obdobia. Prezentuje maliarkin prístup k výtvarnému znaku ako symbolu i jej zmysel pre čistotu tvaru a plynulosť línie. Imaginatívnu silu enigmatickej postavy autorka zvýrazňuje citáciou Miróovej znakovej reči.