Gejza Angyal

Gejza (Géza) Angyal (1888, Kremnica – 1956, Kremnica) študoval v rokoch 1906 – 1911 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Aladár Edvi Illés, Viktor Olgyay), v roku 1913 bol na polročnom študijnom pobyte v Mníchove na súkromnej škole Simona Hollósyho. Od roku 1919 pôsobil ako výtvarník v slobodnom povolaní v Kremnici. Vynikol aj ako grafik – cykly veľkorozmerných leptov z práce garbiarov (1911) a baníkov (1920). V rokoch 1922 a 1928 absolvoval študijnú cestu do Talianska, v rokoch 1925 a 1931 žil krátko v Paríži. V roku 1926 sa stal čestným členom Société nationale des Beaux-arts v Paríži. Bol členom Maďarskej spoločnosti pre vedu, literatúru a umenie, Jednoty výtvarných umelcov Slovenska, bratislavského Kusnstvereinu a košickej Kazinczyho spoločnosti.

O DIELE

Baníci, olej na plátne, 1932, 74 x 92 cm
Gejza (Géza) Angyal patrí spolu s Edmundom Gwerkom a Jozefom Kollárom k najvýznamnejším predstaviteľom modernej maľby v oblasti stredoslovenských banských miest. Bol predstaviteľom sociálneho, pracovného žánru, motívy nachádzal v baníckom prostredí. Jeho dielo charakterizuje výrazná obrysová kresba, sýta studená farebnosť, expresívna skratka a určitá robustnosť vo výraze. Angyal nebol typom „žalobcu“ triednej spoločnosti, v jeho dielach necítiť sociálnu úzkosť, jeho pracujúci človek nie je nástrojom ideológie. K svojim baníkom pristupuje vecne, s pochopením a obdivom, podobne ako Skutecký na prelome storočí nazeral na svojich kováčov. Z výrazne rytmicky členenej kompozície Baníci sála až akási slávnostná obradnosť – figúry kráčajú pokojne jedna za druhou ako postavy na antických vlysoch, ich situovanie vysoko nad krajinu má monumentalizujúci účinok.