Imro Weiner-Kráľ

Imro Weiner-Kráľ (1901, Považská Bystrica – 1978, Bratislava) je predstaviteľ maliarskeho nadrealizmu. Narodil sa do židovskej rodiny. V rokoch 1919 – 1922 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo, od roku 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe (prof. R. Döhring, Ludwig Heupl-Siegen), od roku 1923 na Akadémii výtvarných umení v Berlíne, od roku 1924 na École des Beaux-Arts v Paríži. V roku 1930 absolvoval niekoľkomesačný pobyt v Paríži. V rokoch 1930 – 1932 cesty po západnej Európe, v Nemecku pobyt v Bauhause v Dessau. V rokoch 1932 – 1939 pôsobil v Bratislave, v roku 1936 tu usporiadal prvú nadrealistickú výstavu spolu s maliarom Františkom Malým. V roku 1939 zostal po jednej zo svojich výstav v Paríži v emigrácii, kde sa zapojil do hnutia odporu proti fašizmu a začal používať pseudonym Kráľ. Vo Francúzsku žil do roku 1950, následne až do konca svojho života v Bratislave.

O DIELE

Spomienka na Bretónsko, olej na kartóne, 1969, 39 x 48 cm
Imro Weiner-Kráľ spolu s Františkom Malým uviedli spoločnou bratislavskou výstavou v roku 1935 do slovenského výtvarného umenia surrealizmus. Len zriedkakedy sa však prejavil ako ortodoxný surrealista, bližšie mu bolo imaginatívne umenie, ktoré síce ponúka priestor na uplatnenie fantázie, no upúšťa od estetiky drsných spojení a významov, ktoré príliš nevyhovovali umelcovmu poetickému cíteniu. V povojnovej exploatačnej maniere využil postupy surrealistickej obrazovej skladby na zneobyčajnenie zobrazovanej reality.
Na obraze Spomienka na Bretónsko sa prejavuje autorova nostalgia za Bretónskom. Prázdny okenný rám a nežné torzo ženy na morskom pobreží sú priam elegickou výpoveďou umelca prenasledovaného spomienkami. Prízračná postava paradoxne pôsobí skulpturálnym dojmom a patrí do skupiny obrazov, v ktorých Weiner-Kráľ využil sugestívnu motiviku bretónskeho megalitického praveku (menhiry).