Július Szabó

Július (Gyula) Szabó (1907, Budapešť – 1972, Praha) je predstaviteľ umeleckej Generácie 1909. Základy maliarstva získal u Františka Gyurkovitsa v Lučenci. V roku 1932 – 1933 absolvoval súkromné kurzy pozlacovania, návrhárstva plagátov a písmomaliarstva v Martine a v Prahe. V rokoch 1937 – 1938 študoval v Paríži na Académie Julien. V rokoch 1936 – 1938 podnikol študijné cesty do Rakúska, Švajčiarska, Švédska a Francúzska. V rokoch 1939 – 1942 bol výtvarníkom v slobodnom povolaní v Lučenci a v rokoch 1942 – 1944 návrhárom v továrni na výrobu hračiek v Šahách. Szabó bol členom Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti, Umeleckej besedy slovenskej a Zväzu slovenských výtvarných umelcov.

O DIELE

Letná krajina s nosičmi dreva, olej na preglejke, 1940 – 1945, 58 x 80 cm

Kone pri rieke (Veterný deň), olej na plátne, 1942 – 1947, 48 x 58 cm

Napriek tomu, že lučenecký maliar Július (Gyula) Szabó v roku 1937 žil v Paríži a krátko tam i študoval, aktuálne trendy medzivojnovej avantgardy ho neoslovili. Zmysluplné poučenie našiel v postimpresionizme – u Gauguina a najmä van Gogha. Zrejme ako prvý umelec vôbec reagoval na dielo vtedy ešte nedoceneného Csontváryho, čo sa odrazilo v symbolistických a vizionárskych kompozíciách tlmočiacich úvahy o morálke či pocity vykorenenosti. Vangoghovské inšpirácie sú zrejmé aj na oboch obrazoch zo súkromnej zbierky – Letnej krajine s nosičmi dreva i v Koňoch pri rieke. Szabó v nich síce naplno využíva dramatický, energický štetcový prednes svojho vzoru, vyznáva však iluzívnejší prístup ku skutočnosti.