Limity surrealizmu / Emil Sedlák & Karol Baron

Výstava Galérie umelcov Spiša interpretuje diela autorov zo zbierky galérie, ktorých tvorba nadväzuje na surrealistické tendencie. Projekt, uvedený v rámci dramaturgického cyklu Zbierka, je dilemou autorov o postojoch k tvorbe a životu, ako i o hľadaní tematických podobností diel v grafike, maľbe a objektoch.

Karol Baron obohacuje diela o špecifické prvky čierneho humoru, absurdných tvarových metamorfóz a drastickej grotesky. Emila Sedláka často inšpirujú zvieracie motívy, v ktorých personifikuje správanie sa človeka v konflikte prírodného a civilizačného sveta.

Tvorba Karola Barona je v zbierke galérie zastúpená 18 dielami. Imaginárny svet autorových predstáv reprezentuje maliarsky triptych „Spoločný svet s Aurelianom Daguetom“ (1987). V roku 2016 zbierku doplnilo 5 grafík a 10 objektov – variabilných hier. Figurálno-imaginatívne kompozície sú typickým príkladom surrealistických predstáv a tvarových deformácií. Imaginatívne kompozície sa vyznačujú svojským výtvarným stvárnením s dávkou expresívnych a absurdných prvkov. Autor si vytvoril vlastné fiktívne figúry i mutantov, ktoré sú ozvláštnené o antropomorfné, zoomorfné a vegetatívne prvky. Diela členil do cyklov, ktorých vizuálnu absurdnosť znásobil neobyčajnými názvami. Tvoril koláže, pastelové kompozície, olejomaľby rôznych formátov, papierové skladačky, asambláže i objekty, ktoré formoval do trojrozmerných variabilných inštalácií.

Emil Sedlák je v zbierke galérie zastúpený 78 dielami: grafiky, kresby i maľby spája spoločný surrealistický náboj autorových predstáv a sugescií. Lautréamontovo dielo Spevy Maldororove považovali surrealisti za revolučné a Isidora Ducassa (Comte de Lautreamonta) za predchodcu surrealizmu. Emil Sedlák spočiatku ovplyvnený metafyzikou, neskôr surrealizmom, vytvoril sériu pastelov k jednotlivým spevom. Dielo ukrýva množstvo filozofických a morálnych interpretácií. Ospevuje dobro prostredníctvom zla, cez obludné opisy zhýralosti a skazenosti vyvstávajú otázky o všeľudskej podstate.

Mgr. Kamila Paceková, kurátorka výstavy