Max Kurth

Max Kurth (1869, Kayna – 1962, Prešov) po maturite v roku 1887 študoval na Umelecko-priemyselnej škole v Lipsku a na berlínskej výtvarnej akadémii (prof. Hugo Vogel, Kohner a Anton von Werner), kde získal v roku 1894 Menzelovu cenu a s ňou štipendium na študijný zájazd do Talianska. Na svojich cestách sa dostal na východné Slovensko a do okolia Prešova. Za folklórne štúdie, ktoré tu namaľoval, mu udelili v roku 1895 po druhýkrát Menzelovu cenu. Prostredníctvom manželky sa zoznámil s rodinou Pavla Szinyei-Merse v Jarovniciach pri Sabinove a jeho zásluhou dostal veľké objednávky na portréty. V roku 1901 sa natrvalo usadil v Prešove, kde mu mesto zriadilo ateliér s doživotným užívateľským právom. Prešovské okolie ho inšpirovalo k spracovávaniu krajinárskej tematiky. Opieral sa aj o štúdium šarišských a spišských dedinských typov. Tematicky čerpal tiež z pracovného prostredia a ľudových zhromaždení. Po 1. svetovej vojne sa jeho tvorba sústredila popri portrétnych objednávkach na náboženskú maľbu. Podstatnú časť jeho umeleckého odkazu spravuje Krajská galéria v Prešove.

O DIELE

Rodinný portrét, olej na plátne, 1899, 48 x 74 cm
Rodinný portrét bol namaľovaný – ako čítame na nápise na rube plátna – v Prešove v auguste 1899. Autor sa tu podujal na pomerne náročnú viac figurálnu0 kompozíciu v krajine. Jednotlivé postavy sú situované pozdĺž kompozičných diagonál, v mieste ich kríženia vyrastá ústredný strom, možno symbolický strom života. Maliar sa spodobil v pravej časti s manželkou Zuzanou Eberhardtovou, dcérou Dorou (1895) a synom Johannesom (1897), podľa dobového zvyku ustrojeným ako dievča. Dcérku s modrou mašľou vo vlasoch namaľoval v polpostave a od chrbta – vovádza tak diváka do obrazového priestoru a umožňuje mu prijať účasť na idylickom dolce far niente. Identita postáv v ľavej časti (vrátane muža pri maliarskom stojane) je nateraz neznáma, zrejme ide o príslušníkov mestskej honorácie, ktorých portréty boli pre Kurtha dôležitým zdrojom obživy. Obraz je oslavou rodinného šťastia i zmyslových kvalít maľby a pripomína, že zhodnocovanie maľby na Slovensku v období belle époque sa nezaobíde bez mena Maxa Kurtha.