Peter Matejka

Peter Matejka (1913, Nové Mesto nad Váhom – 1972, Bratislava) je predstaviteľom umeleckej Generácie 1909. V rokoch 1934 – 1935 študoval na Ukrajinskej akadémii výtvarných umení v Prahe a v rokoch 1935 – 1939 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Willy Nowak). Po štúdiách žil v rodisku, odkiaľ sa v roku 1945 presťahoval do Bratislavy. V rokoch 1950 – 1972 pôsobil pedagogicky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa stal vedúcim Oddelenia monumentálnej maľby. V roku 1940 bol na študijnom pobyte vo Viedni. Po roku 1945 bol členom komisie pre reorganizáciu výtvarného života, zároveň bol jedným z iniciátorov založenia Slovenskej národnej galérie, Vysokej školy výtvarných umení a ďalších výtvarníckych inštitúcií. V rokoch 1946 – 1948 bol členom Umeleckej a vedeckej rady. Počas druhej svetovej vojny bol členom Spolku slovenských výtvarných umelcov, v roku 1945 zakladajúcim členom Skupiny 29. augusta a v roku 1946 vstúpil do pražskej Umeleckej besedy. V roku 1946 podnikol študijnú cestu do Paríža pri príležitosti výstavy mladého československého umenia.

O DIELE

Kvetinové zátišie, olej na preglejke, 1943 – 1944, 65 x 46 cm
Ako dosvedčujú dejiny (nielen) moderného umenia, vývin autorského štýlu najlepšie poznať na premenách prístupu k identickému motívu. Tak je to i v prípade troch kytíc vo váze od Petra Matejku. Na konci 30. rokov 20. storočia Matejka vkladá svoje kytice do hlbokých tieňov, z ktorých sa zreteľne ozývajú sýte farebné tóny, čím autor dosahuje mierene preludnú a ireálnu atmosféru. Vzniká opticky pomerne uzavretý celok, niektoré lupene sa však ohýbajú, narúšajúc tak statickosť a vnášajú do kompozície napätie. V 2. štvrtine 40. rokov 20. storočia sa motív kytice stáva výtvarne i obsahovo rafinovanejším. Zintenzívňuje sa emocionálne pôsobenie koloritu použitím dravých tónov, hlávky kvetov na čiernom pozadí pôsobia ako izolované elementy, svojím tvarom evokujúc rotačný pohyb, takže pripomínajú farebné galaxie blúdiace nekonečným vesmírom. V 2. polovici 40. rokov 20. storočia prichádza na rad koncepcia kvetinovej kytice pevne zovretej do kompaktného útvaru, podmienená záujmom o kresbové kvality.

Kytička, olej na kartóne, 1940, 23 x 17 cm
Vybočením z radu kytíc pre Matejku typických je artistná Kytička z roku 1940, v ktorej autor dospieva k rozrušeniu pevného tvaru. Centrum pozornosti sa prenáša z kytičky na spôsob jej výtvarnej transformácie, zo zobrazovania na maľovanie, pretože témou obrazu je samotný maliarsky rukopis. V istom zmysle tu dochádza k disociácii plochy a kresby, ktorú poznáme z diel Matissa a Dufyho. V Matejkovej tvorbe však ide len o intermezzo, ktoré treba chápať v zmysle experimentu, ďalej sa tomuto výtvarnému problému nevenoval.

Žena v krajine, olej na kartóne, 1947 – 1948, 29 x 24 cm

Dedinčanka, olej na lepenke, 1948, 43 x 32 cm
Ako dokazuje obraz Dedinčanka, Peter Matejka sa v 2. pol. 40. rokov 20. storočia pod vplyvom Picassa prikláňa k plošnému vyjadreniu, tvary spútava neobyčajne výraznou obrysovou líniou a s obľubou si začína vyberať komplementárne farby. Kresbová osnova a najmä lineárna traktácia vyvolávajú vnútorné napätie i tam, kde je námetom nedramatický motív. Zatiaľ čo polovičnú figúru charakterizuje modrosivý kolorit, napriek agresivite kresby navodzujúci melancholické rezonancie, Žena v krajine z rovnakého obdobia sa vyznačuje pestrou až krikľavou farebnosťou, čo je pre Matejkovo maľovanie naznačeného obdobia signifikantnou črtou. Práve dramatickou polaritou vystupňovaného emocionálneho pôsobenia kresby a farby sa v slovenskom umení prvých povojnových rokov etablujú modernistické kvality, potlačené predtým tragikou doby.

Kytica s divými makmi, olej na plátne, 1938 – 1939, 68 x 53 cm

Cesta, olej na plátne, 1934 – 1936, 67 x 47 cm

Kvetinové zátišie, olej na kartóne, 1956, 53 x 46 cm