Koncept výstavy Rande naslepo: Ikonografické dialógy spočíva v konfrontácii súčasného umenia v zbierke Galérie umelcov Spiša s dielami minulých storočí zo zbierky Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Hľadaním vizuálnych, tematických a symbolických korelácií vznikol dynamický a netradičný dialóg „starého“ a „nového” umenia. Výstava predstavuje viaceré alternatívy interpretácie tematických i formálnych analógií medzi zbierkovými predmetmi obidvoch inštitúcií. V deviatich tematických celkoch sú konfrontované selektované diela, v ktorých identifikujeme spoločné vizuálne znaky, ale významovo sú výrazne odlišné.

Vystavené diela významných maliarov minulých období (ako Teodor Boemm, Jozef Czauczik, Rudolf Kárpáty, Vojtech Klimkovič, Tihamér Margitay, Ján Rombauer a Karol Wieland) reprezentujú bohatú umeleckú tradíciu, ktorá bola pre región Spiš formujúca. Zároveň je však potrebné dodať, že značná časť diel zo zbierky múzea nie je signovaná, čo vytvára priestor pre ďalší odborný výskum a umelecko-historické atribúcie.

V téme Dobové problémy vstupujú do vzájomnej komparácie dve diela – Tornádo Slavomíra Durkaja (M 2043) a Čáki v jazdeckej uniforme na koni (S1965/43) od neznámeho autora, ktoré špecifickým spôsobom reflektujú spoločenské krízy svojej doby a reakciu človeka na ne. Hoci vznikli v odlišnom historickom a spoločenskom kontexte, spája ich téma boja o prežitie, bezpečnosť a budúcnosť spoločnosti. V minulosti išlo najmä o boj o moc, územie a postavenie, ktorý často viedol k vojnovým ťaženiam. V súčasnosti je jedným z najväčších problémov klimatická kríza, ktorú sa ľudia snažia riešiť spoluprácou, vedou a ochranou životného prostredia. Durkaj prostredníctvom svojho diela ponúka kritiku súčasnej spoločnosti. S dávkou irónie a absurdity v mnohých kompozíciách odkazuje na hroziacu ekologickú katastrofu či apokalypsu. Poukazuje na problémy modernej doby, na znečisťovanie životného prostredia, na konflikt medzi prírodou a civilizáciou. Spoločným prvkom obidvoch diel je snaha človeka zabezpečiť svoju budúcnosť. Rozdiel je v spôsobe riešenia – kedysi prevládala sila a vojna, dnes je kľúčová spolupráca a zodpovednosť.

Téma Sakrálny monopol a svetská moc reflektuje nový význam adorácie – odhaľuje, ako novodobé božstvá marketingu prebrali absolútnu moc, ktorú v minulosti držala v rukách cirkev a koruna.

Tematický blok Metamorfózy portrétu: Medzi statusom a vnútornou identitou interpretuje odlišné prístupy k portrétnemu umeniu. Porovnanie ukazuje posun od klasickej reprezentatívnej maľby k hlbokej introspekcii – namiesto spoločenského statusu odhaľuje psychiku, úzkosť a neistotu modernej identity.

Téma Medzi rodovou hrdosťou a domácou mytológiou konfrontuje romantizujúcu vedutu Spišského hradu ako symbol statusu u Vojtecha Klimkoviča s ironicky situovaným výhľadom z okna všednej kuchyne v diele Vladimíry Weiss Savkaničovej.

Ďalší blok Dvorenie vtedy a dnes porovnáva dobové spôsoby nadväzovania partnerstiev, ktoré sú vždy ovplyvnené spoločenskými normami a hodnotami danej doby. V 19. storočí bolo dvorenie formálnejšie, riadilo sa spoločen-skými pravidlami a významnú úlohu v ňom zohrávala rodina, postavenie a majetok. V 21. storočí je viac spontánnea individuálne, pričom nové možnosti priniesli sociálne siete a zoznamovacie aplikácie. Napriek zmenám však jeho podstatou zostáva prejav záujmu o vytvorenie partnerského vzťahu.

Téma Spoločenské normy: postavenie žien v spoločnosti konfrontuje sadrový odliatok Madony z oltára Narodenia z dielne Majstra Pavla z Levoče s grafikou Viktórie Lukačkovej. Postavenie žien v spoločnosti sa v priebehu dejín menilo. Tradične bola žena vnímaná najmä ako matka a manželka, pričom jej spoločenské možnosti boli obmedzené. Postupne získala väčšiu samostatnosť a rovnoprávne postavenie. Autorka pretvára zaužívané stvárnenie Madony a situuje ju do industriálneho prostredia, čím konfrontuje duchovnú tradíciu s realitou súčasnej globalizovanej spoločnosti.

I v ďalších tematických okruhoch sa objavujú viaceré zaujímavé symbolické korelácie a konotácie. Téma Závoj ako symbol čistoty a nevinnosti prepája objekt súčasnej autorky Amalky Ľudmily Valenčíkovej s dielom Karola Wielanda z prvej polovice 19. storočia, ktoré predstavuje dámu v modrých šatách so závojom.

Téma Kniha ako atribút múdrosti a statusu porovnáva dielo Anny Fedákovej s názvom Preniknutie (P 1787) s olejomaľbou Portrét dámy v bielom (S1969/121). Maľba nesie špecifické znaky vtedajšieho sentimentálneho, akademického portrétneho umenia, kde kniha v ruke a prírodné pozadie symbolizovali vzdelanosť, citlivosť a duchovnú hĺbku zobrazovanej dámy. U Fedákovej je kniha symbolom celistvosti myslenia a poznania.

Téma Florálie porovnáva rôzne umelecké prístupy k zobrazeniu kvetinového motívu – kým v historickom umení bola ruža iba prostriedkom na vyjadrenie vlastností človeka, v súčasnom umení získala absolútnu autonómiu a stala sa subjektom sama osebe.

Mnohé z diel sú interpretované na základe vizuálnych podobností (florálne i animálne motívy a ornamenty) i tvarových príbuzností. Akcent sa kladie na symbolické paralely (motív kríža a iné sakrálne námety s profánnymi motívmi), rozmanité modifikácie zátiší, ako aj na alegórie slobodných umení v paralele s apropriáciami a citáciami z dejín umenia. Expozíciu dopĺňajú historické nábytkové inventáre, objekty a interiérové dekorácie.

Projekt Rande naslepo: Ikonografické dialógy kladie dôraz na aktívnu integráciu osôb so zdravotným znevýhodnením. Paralelne s prezentačnou rovinou výstavy sa rozvíja aj inkluzívny rozmer. Deje sa tak prostredníctvom interaktívnych pomôcok prístupných pre nevidiacich a slabozrakých ľudí (haptické repliky diel a objektov, textové materiály a popisy v Braillovom písme) a pre nepočujúcich percipientov (sprievodné video v posunkovom jazyku). Na výstave je k dispozícii audiosprievodca, ktorý poskytuje detailný popis a komparáciu vybraných diel pre všetky cieľové skupiny. Širšej verejnosti sa otvára možnosť osvojiť si základy Braillovho písma prostredníctvom interaktívnych didaktických pomôcok.

Výstava prináša nielen estetický zážitok, ale aj impulz k zamysleniu sa nad kontinuitou umenia, nad prepojením minulosti so súčasnosťou a nad tým, ako môže dialóg medzi rôznymi epochami a médiami obohatiť naše vnímanie umeleckých diel.

Mgr. Kamila Paceková
kurátorka výstavy – GUS