Premiérová výstava prezentuje STANICE v dialógu maľby a fotografie ako fenomén tranzitu a estetických kvalít. Po prvýkrát spája Jarottovu maľbu, reflektujúcu novodobých nomádov v čakárňach staníc i letiskových hál a Korčekove fotografie, ktoré sú obrazovým svedectvom miznúceho sveta pôvodných železničných staníc. Cyklus výstav Dvojice.
_____

STANICE ako fascinujúci uzol so skrytými vizuálnymi kvalitami sa stali nevyčerpateľnou inšpiráciou v tvorbe výtvarníka Mareka Jarottu a fotografa Petra Korčeka. Tvorivý dialóg oboch autorov  nepriamo nadväzuje na cielený záujem zaznamenať prchavosť okamihu a unikátnosť fabrikovaných prostredí.

Výtvarné zobrazenie železničných staníc je známe od viktoriánskej doby (19. storočie), kde sa nosnou inšpiráciou stávajú staničné nástupišťa a čakárne – skvelé príklady neutíchajúceho pohybu, jednoty architektúry a umenia. V staniciach z povojnového obdobia zohrávalo dôležitú úlohu monumentálne umenie, ktoré bolo neoddeliteľne späté s architektúrou a ideológiou doby. Vznikali reliéfy, sgrafitá, vitrážové okná i mozaiky: „železničné katedrály“ sa tak stali otvorenými umeleckými galériami, svedectvom rytmu doby, spájajúce utilitu s dobovou estetikou. Jarotta a Korček v slovenskom výtvarnom a fotografickom svete nemajú obdobu: osobité rukopisy a kontinuálny záujem o tému nechávajú priestor pre nekonečné staničné variácie, s individuálnym obsahovým i formálnym posolstvom.
_____

Marek Jarotta uvádza svoj autorský program ako skúmanie psychologickej a telesnej skúsenosti jednotlivca v moderných tranzitných priestoroch. „Zameriavam sa na stav ‚medzi‘ – na momenty čakania, presunov a straty individuality v anonymných davoch. Tieto stavy vnímam ako priesečníky, kde sa identita človeka stáva tekutou a mení sa na čisto funkčnú jednotku (cestujúci, čakajúca osoba). Vychádzajúc z psychológie mysle, analyzujem, ako architektonická unifikácia a strohá funkčnosť prostredia vplývajú na naše vnímanie reality. Moje postavy sú často zbavené detailov, rozmazané alebo priamo splývajú s textúrou pozadia. Sú to len ozveny prítomnosti v priestore, ktorý bol navrhnutý pre efektivitu pohybu, nie pre zotrvanie.“

Curriculum Vitae | Marek Jarotta (*1988, Ružomberok) je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Ateliér maľby (doc. Klaudia Kosziba). Prezentoval sa na viacerých samostatných a skupinových výstavách na Slovensku i v zahraničí (Taliansko, Bulharsko, USA, CZ). Jeho tvorba opakovane zaujala na súťaži Maľba roka Nadácie VUB: v r. 2013 získal 2. miesto, v r. 2016, 2017, 2020, 2021 a 2022 bol finalistom. V r. 2022 získal Cenu Martina Benku za výtvarnú tvorbu. Jarottove diela sú zastúpené v mnohých súkromných zbierkach a vo fonde Oravskej galérie, Liptovskej galérie P. M. Bohúňa a Galérie umelcov Spiša, kde v r. 2021 prezentoval svoju tvorbu na samostatnej výstave Tranzit. Žije a pracuje v Banskej Bystrici a Ružomberku.
_____

Peter Korček fotografuje stanice od roku 2010: výstupom je rovnomenná publikácia so 151 fotografiami z 54 železničných staníc na Slovensku, ktorá sa stáva vzácnou dokumentačno-historickou štúdiou. Na svojej „dobrodružnej misii“ zachytáva premeny miznúceho, meniaceho sa, či pretrvávajúceho sveta staníc s humornou nadsázkou akcentujúc bizarnosť prostredí. Autor uvádza: „Občas sa nám môže zdať, akoby sa v halách zastavil čas: tak ako my, aj stanice zvádzajú boj o vlastnú identitu. Neraz spackanými, no dobre mienenými zásahmi sa vyrovnávajú s megalomanstvom svojich staviteľov, a kostrbato si kliesnia vlastnú cestu životom. Pôvodne architektonicky unikátne stavby sa strácajú pod náporom vizuálneho smogu, lacných rekonštrukcií a rozrastajúcich sa kvetinových zátiší.“

Curriculum Vitae | Peter Korček (*1980, Gelnica) je dokumentárny fotograf. Pracuje ako externý pedagóg na Inštitúte tvorivej fotografie Filozoficko-prírodovedeckej fakulty Slezskej univerzity v Opave, kde v r. 2024 ukončil doktorandské štúdium. Zároveň pracuje ako marketingový manažér v Českom centre Bratislava. Vyše pätnásť rokov pôsobil ako fotoreportér v rôznych slovenských vydavateľstvách, venuje sa fotografovaniu pre komerčných klientov a charitatívne organizácie. Vo voľnej tvorbe sa venuje dokumentárnej fotografii. Ťažiskom jeho tvorby je neustále sa meniaca krajina, ktorá je v pozitívnom aj negatívnom zmysle zasiahnutá intenzívnymi urbanistickými zásahmi človeka. Vystavuje doma aj v zahraničí, získal viacero ocenení v súťažiach Slovak Press Photo a Czech Press Photo. Korčekove fotografie sú zastúpené v zbierkovom fonde Múzea umenia v Olomouci (CZ). Žije a pracuje v Bratislave.

Mgr. Lucia Benická – GUS,
kurátorka výstavy