Teodor Zemplényi

Teodor (Tivadar) Zemplényi (1864, Prešov – 1917, Budapešť) študoval na škole modelového kreslenia v Budapešti (prof. Bertalan Székely, Károly Lotz). Od roku 1886 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Gabriel von Hackl, Ludwig Löfftz). V rozmedzí rokov 1892 – 1893 absolvoval študijnú cestu po Taliansku. Zúčastňoval sa letných maliarskych škôl v Nagybányi a Szolnoku. Po študijnej ceste do Paríža prišiel maľovať na veľkostatok Pavla Szinyei-Merse v Jarovniciach. Zemplényi bol maliar žánrových výjavov zo života sedliakov a chudobného ľudu hornouhorskej dediny, nechal sa inšpirovať Munkácsyho sociálnou maľbou. V rokoch 1903 – 1917 pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti.

O DIELE

Sedliacke ženy pri šití, olej na plátne, 1900 – 1910, 126 x 101 cm
V prvom decéniu 20. storočia vidieť v diele prešovského rodáka Teodora (Tivadara) Zemplényiho pozvoľný prechod od akademického naturalizmu (s dôrazom na sociálny žáner) k modernému realizmu. V súvislosti s jeho účinkovaním na letných plenérových školách v Nagybányi a Szolnoku sa rozjasnila jeho paleta, uvoľnil maliarsky rukopis a ustúpil tragický prízvuk.
Kompozícia Sedliacke ženy pri šití prezrádza už moderný záujem o veľké farebné plochy a ich vzájomný kontrast. Plochy nie sú výraznejšie maliarsky členené, takže celok pôsobí plošnejším dojmom. Na optické prehĺbenie obrazového priestoru je rafinovane využitá tyč schodiskového zábradlia. Obraz ukazuje, že Zemplényi, „ten maliar, od ktorého cisár kúpil obraz“, prešiel veľký kus cesty od malicherne drobnopisného a anekdotického „cisárskeho majsterštyku“ V kostole z roku 1889.

Leto pri jazere (Slnečný kúpeľ v Siófoku), olej na plátne, 1914, 116 x 150 cm
Obraz Leto pri jazere už v čase jeho vzniku v roku 1914 spomína významný maďarský kunsthistorik Károly Lyka pod názvom Kúpanie v Siófoku. V súkromnej zbierke existuje o čosi menšia autorská replika Na brehu Balatonu so stojacimi figúrami. Zemplényiho sugestívna správa o končiacej belle époque, námetom i zostupnými diagonálami pripomína Seuratovo postimpresionistické  Kúpanie v Asnières z roku 1884 a jeho verzie. Zemplényi však – hoci tiež rieši kompozičné vzťahy figúr ku krajine – nepociťuje potrebu prekračovať hranice impresionizmu.