Viliam Chmel

Viliam Chmel (1917, Temešvár – 1961, Bratislava) patrí k predstaviteľom umeleckej Generácie 1919. Narodil sa v Rumunsku. V roku 1939 navštevoval večerné kurzy bratislavskej Školy umeleckých remesiel (prof. Ľudovít Fulla). V rokoch 1940 – 1941 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (prof. Martin Benka, Ján Mudroch). V roku 1943 absolvoval študijný pobyt na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. V roku 1945 bol zakladajúcim členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Život ukončil dobrovoľnou smrťou.

O DIELE

Noční chodci, tempera na papieri, 40. roky 20. storočia, 25 x 27 cm
Tempera Noční chodci je motivicky úzko spätá so slovenským literárnym nadrealizmom, napr. Reiselovým básnickým pásmom Neskutočné mesto. V zobrazeniach prízračných námesačníkov, chodcov s nejasným cieľom i východiskom zreteľne rezonuje Reiselov znepokojujúci refrén: „A bola to predsa najstrašnejšia nostalgia. Chodiť do noci po divých opustených miestach.“ Na rozdiel od diel Dezidera Millyho, kde nachádzame osamotené „bludičky“, Viliam Chmel maľuje víziu muža a ženy kráčajúcich vedľa seba, no neprítomne a odcudzene, akoby medzi nimi neexistovalo žiadne puto. Autor kladie mimoriadny dôraz na obrysovú kresbu s kaligrafickým vyznením. Kompozícia je vtesnaná do štvorcového formátu, z ktorého sú okrem mesiaca v splne vylúčené všetky ďalšie elementy, takže autorovým zjavným úsilím bolo navodiť klaustrofobickú atmosféru. Tú podporuje i modrá monochrómia. Autor do tohto diela premietol vlastný tragický životný pocit, no pri všetkej tragike sa však divákovi hľadajúcemu východisko môžu mimovoľne pripomenúť i Shakesperove verše zo Sna noci svätojánskej: „Pozrime sa, ako blúdia / tí šialenci, zvaní ľudia.“